Univerzálny sprievodca

Juraj Briškár – Sprievodca nezrozumiteľnosťou (Modrý Peter, Levoča 2014)

V roku 2002 položil Jozef Bžoch v časopise RAK Milanovi Hamadovi jedinú otázku: „Myslíš si, že v slovenskej literatúre vzniknú ešte nejaké veľké epické diela, ktoré by reflektovali štyridsať uplynulých rokov?“

Z obsiahlej odpovede vyplýva, že Hamada o vzniku takýchto diel pochybuje, no privítal by čosi iné: „Rád by som v našej literatúre čítal dielo takého typu, aké predstavujú veľké románové skladby, v ktorých sa spája románová kompozícia s kompozíciou eseje.“ Dodáva však, „že pre vznik takýchto diel chýbajú u nás kultúrne a vnútroliterárne predpoklady i rozvinuté filozofické myslenie.“ Dovolím si povedať, že želanie nášho popredného kritika sa po trinástich rokoch napriek všetkému predsa len splnilo, aj keď v skromnejšej a nenápadnejšej podobe, ako si to azda predstavoval.

Juraj Briškár bol dosiaľ známy len úzkemu kruhu znalcov. V rokoch 1994 až 2011 publikoval štyri knihy sentencií, gnóm a aforizmov, naposledy Symetrické pozorovania. V roku 2005 mu vyšla zbierka štúdií a esejí Elementárne situácie v literatúre a tento rok Poetika zmyslového vnímania, ktorá je z nášho pohľadu dôležitá, keďže ju možno čítať ako poetiku jeho esejistického románu či zbierky esejistických próz – univerzálneho filozofického sprievodcu každodenným žitím a premýšľaním.

Sprievodcu nezrozumiteľnosťou písal autor pomaly a dôkladne desať rokov na prechádzkach a potulkách ulicami britských miest Brighton, Royal Leamington Spa a Edinburgh. Prípravou mu bol lektorský pobyt v maďarskom Szegede. Prednášal o slovenskej literatúre v prostredí, ktorého jazyku nerozumel. Mohol sa tak sústrediť na reč zvierat, vecí, krajiny i na neverbálnu komunikáciu ľudí na uliciach.

Umenie pomalej chôdze a schopnosť vnímať a interpretovať zdokonalil v spoločnosti, kde je dostatok kvalitného verejného priestoru, upravenosti, dôvery a prívetivosti. Byť cudzincom a nerozumieť je odrazu veľkou príležitosťou, cnosťou či výsadou. Autor sa o ňu delí s nami – čitateľmi – štedro, zrozumiteľne, jasne, v dokonale štylizovaných vetách podobných porcelánovým šálkam, ktorých funkčnosť, jednoduchosť a krásu vie ako odborník na nábytok a riad oceniť a zvýznamniť.

Juraj Briškár sa od iných autorov líši mierou záujmu o seba, schopnosťou detsky sa radovať zo sveta, no zároveň si ho vedieť dospelo interpretovať. V jeho písaní je prítomná pre slovenskú kultúru netypická ľahkosť, elegancia, otvorenosť, vľúdnosť a slušnosť. Nenájdeme tu ani za necht pátosu, trudnomyseľnosti, lamentovania, hnevu ani nedôslednosti. Je to veľká zmena a osvieženie.

Opakovane nám pripomína dávno známe, ale aj dávno zabudnuté pravdy. Napríklad, že najviac významu má pre nás to, čo má primeraný, ľudský rozmer. To platí v architektúre, dizajne, ale aj v reči a literatúre:

„Nik z návštevníkov záhrad do nich nevstupuje s úmyslom prevýšiť stromy naokolo. Naopak, prírodné prostredie prirodzeným spôsobom vedie ľudí k tomu, aby pochopili nevyhnutnosť nezrozumiteľnosti svojho položenia. Obyčajne je v nich preto pokoj, lebo hádky si vyžadujú tých, ktorým je všetko jasné.“

Táto výborná knižka je jediným sprievodcom, ktorý nám hovorí: nikam necestujte, poobzerajte sa vôkol seba a rozmýšľajte:

„... významy vecí – domov, tašiek, zväzkov kľúčov alebo okien – nie je možné s nimi natrvalo zviazať. Na stĺpy elektrického vedenia sa pozerám ako na skupinu sôch umiestnených voľne v krajine a pouličný ruch zas sledujem ako nekonvenčné divadelné predstavenie. (…) Zdá sa, že komplexný obraz toho, čo sa deje, si od nepamäti vyžadoval povedľa objaviteľských ciest aj lavičky v parkoch a s nimi neskrývanú únavu nejakých večerných chodcov.“

Porota ceny Anasoft litera potvrdila kompetentnosť a schopnosť trpezlivo čítať: Sprievodcu nezrozumiteľnosťou zaradila do aktuálnej finálovej desiatky. Dúfajme, že na jeseň prejaví aj dostatok odvahy a text označí za najlepší. Tak či onak, najdôležitejšie je, aby práve vám, milá čitateľka, milý čitateľ, neunikla táto jedinečná kniha v záplave priemerných, módnych a vzájomne takmer zameniteľných publikácií. Pokojne čítajte a ja ju zatiaľ zanesiem pánu Hamadovi.

(Recenziu vysielal Slovenský rozhlas 20. 7. 2015 na Rádiu Devín.)


© 2016 by Viktor Suchý. Proudly created with Wix.com